Návrh na reformu športu pre všetkých v SR.

( materiál na rokovanie VV AŠPV SR predložený SBS)

     1.  Úvod a zdôvodnenie: Šport na Slovensku svojím postavením a významom – i keď niekedy pôsobí dojmom úspešnosti – dotvára mozaiku príbuzných oblastí školstva, vedy a zdravotníctva – v kríze. Šport nie sú len  populárne, vrcholové podujatia a súťaže športových odvetví, ale v plošnej pôsobnosti, ako i tu pertraktovaný je to najmä šport pre všetkých, školský šport a pohybová aktivita verejnosti.

Najvýraznejšie k prehĺbeniu krízy v nedávnom období prispel dlho očakávaný zákon o športe č. 440/2015 Z. z., ktorý priniesol   namiesto progresu ďalšie problémy. A to i napriek otvorenej kritike    takmer celým športovým hnutím a legislatívou väčšiny rezortov už v jeho príprave; až ju nakoniec uznali  najmä po novelizáciách – ktorými stratil svoju podstatu – i samotní tvorcovia zákona (ucps.sk).

     2.  Súčasný stav:Roztrieštené športové hnutie neakceptovaním vývoja športu vo svete i  povrchnou starostlivosťou štátu a verejnej správy nespĺňa svoje poslanie v spoločnosti a neuspokojuje ani základné potreby obyvateľov po pohybovej aktivite. Súvisí to popri problémoch s legislatívou aj v nesystémovosti najmä ignoranciou základných dokumentov športu i Programu vlády  SR 2016-2020. Z toho vyplývalo aj nevytvoreniu Rady vlády pre šport a jej komisií, čo pozastavilo centrálne angažovanie odborníkov z vedy a praxe a viedlo k uprednostneniu administratívy a jej preťaženiu.

V roku 2020 končí koncepcia štátnej politiky športu, ktorá v skutočnosti skončila skôr ako začala. Nikto sa podľa nej neriadil ani na ňu neodvolal. Všetko podlieha akémusi „uponáhľanému“ marketingu, ktorý stačí  nielen na absolutizáciu úspechov, ospravedlnenie chýb ale i priestor pre lobing.  A to sa spolu s chýbajúcim systémovým prístupom prenáša i do aktuálnych problémov, ako sú športové poukazy,  Fond na podporu športu, alebo i vytvorenie SOŠV.

Šport sa prezentuje len ako športové odvetvia ich zväzy a kluby.  Spôsobuje mu to  izolovanosť, stratu reflexie, vízie a utápanie vo vlastných chybách. Stráca sa členstvo, trpí  výkonnosť, klesá záujem divákov a úspechy vo svete. Tým sa oslabuje jeho motivačný a výchovný vplyv, ako i ďalšie prínosy.

Najväčšie zlyhanie športu na Slovensku a do sveta volajúci problém predstavuje šport pre všetkých.  I keď je podľa svetových dokumentov športu v systéme športu rovnocenný s ostatným športom je u nás vo vzťahu  štátu k podpore  medzi tzv.  neuznanými športami.  V ostatnom období to sú minimálne   alebo žiadne dotácie (cca 1% aj so školským športom v štátnom rozpočte na šport). Napriek všestranným osobným i spoločenským prínosom športu pre všetkých je u sponzorov uprednostňovaný pre svoju atraktívnosť vrcholový šport. Marginalizovaný šport pre všetkých spejúci k zániku už nenašiel silu  na zjednotenie, ani  vyjadrenie v  synergickej koncepcii a jej aplikácii. Neustále je považovaný len za voľnočasovú aktivitu na ktorej starostlivosť má postačiť aj  zanedbané a upadajúce dobrovoľníctvo.

Organizovaný šport pre všetkých má minimálne nároky na materiálne vybavenie (priestory, výstroj, a pod.) a pre  najmä outdoorové   zameranie a nenáročné technické zručnosti  je tak najefektívnejšou pohybovou aktivitou ako i nástrojom a popularizáciou politiky štátu. A tak isto i neorganizovaný (spontánny, individuálny) šport pre všetkých ktorý prevažne vyžaduje len metodické usmerňovanie.

Výkonnostný a vrcholový šport pre svoju náročnosť a výberovosť má priamu pôsobnosť (zdravotnú, sociálnu atď.) len na svoje členstvo čo je v porovnaní  s ostatným obyvateľstvom minimálny efekt. Najširší vplyv (okrem spomenutých pozitív) tak má ako masová zábava, niekedy aj konfliktná.  V porovnaní so športom pre všetkých, ktorý umožňuje každému zapojenia do zdravého životného štýlu je podpora štátu, ale i média a tým i verejnosť orientovaná  na túto plošne menej účinnú oblasť. Nevyváženosť tak narušuje súťaživosť športových organizácií, efektívnosť štátnych financií a podporuje biznis.

     3.  Aktuálne postavenie vo svete:V súčasnosti sa šport vo svete najčastejšie opiera o hlavné piliere: integrita, inklúzia a intervencia vlád. U nás je to dezintegrácia rozpadom organizačnej štruktúry športu, odmietnutím regionálnych štruktúr a oneskorené nesystémové sceľovanie. Namiesto inklúzie maxima obyvateľstva športom pre všetkých prevláda exklúzia venovaním sa len úzkej špičke. A intervencia vlády končí už len neplnením programu vlády v športe. Zanedbanie najviac  pociťujú nie odstrčené  organizácie športu pre všetkých, čím by to mohlo byť zametené pod koberec, ale celé obyvateľstvo naše deti, rodičia, starí rodiča – my všetci.

Šport pre všetkých je pojem známy vo svete viac ako 50 rokov. U nás má problémy dodnes. Možno aj z obáv  mobilizujúceho výrazu – pre všetkých – nenáročnou konkurenciou v postavení a požiadavkách. Zrejme aj preto bol nahrádzaný inými názvami najmä: masový šport, rekreačný šport, voľnočasová aktivita a pod. až po súčasnosť kde v príprave nového zákona o športe sa po termíne  šport pre všetkých mládeže (alogizmus) použil pojem šport pre všetkých so zameraním na mládež, čo je v podstate  to isté a je v rozpore s Prvou časťou zákona Čl. I §3 Vymedzenie pojmov. ods. 4. písm.

     4.  Podiel športových zväzov:Športu pre všetkých by sa okrem jeho tradičných organizácii  mali  venovať aj športové zväzy, ktoré majú na to podmienky. Nemôžu to byť len  jednorazove podujatia,  ale pravidelná celoročná činnosť. K tomu by mali vytvárať kluby resp. oddiely  rekreačného športu a to  pre mládež, ktorá sa nedostala do vrcholovej starostlivosti a seniorov najmä svojich bývalých aktívnych členov, čo by malo byť aj  kritériom pre poskytovanie finančných príspevkov.

Zotrvávanie v tomto stave, niekedy prekrývaným minimálnymi dotáciami vytvára o Slovensku obraz zaostalej krajiny s nedostatkom demokracie. Spôsobuje negatívne dopady na celý sociokultúrny systém, ekonomiku štátu a kvalitu života obyvateľstva. Je to aj vážny politický a spoločenský problém, ktorý by mali plne akceptovať zodpovedné štátne a verejnoprávne orgány, ako i veda, médiá, ale   svoju zodpovednosť musia nájsť aj športové organizácie predovšetkým organizácie športu pre všetkých a školského športu neustálym hľadaním východísk a riešení a nie uspokojením sa s provizóriom.

     5.  Záver:Hnutie športu pre všetkých na Slovensku sa dostalo takmer k úplnému zániku. Od tohto kritického stavu ho delia len občasné podujatia v porovnaní s jeho poslaním potrebným rozsahom a  svetom skôr symbolické. Podobne aj úporná snaha zbytku dobrovoľníkov – nájsť mu požadované postavenie a  verejný záujem, ako súčasti životného štýly obyvateľov – zostáva na zodpovedných miestach nepochopená.

Výnimkou sú len niektoré turistické aktivity najmä značenie turistických trás, ktoré   pre svoj   špecifický obsah nachádzajú aj podporu. Podobne i hlavné medzinárodné podujatia športu pre všetkých vyhlasované svetovými organizáciami, avšak prevažne bez podpory a tak i potrebnej popularity.

Je to vážna viacročná kríza športu pre všetkých. Doterajší laxný  prístup podceňujúci, alebo za šport pre všetkých považujúci   jednorazové výročné   aktivity sú potemkinovské kulisy na zakrytie skutočnej potreby pravidelného celoročného športového pohybu obyvateľstva.

Súčasná situácia vyžaduje pripraviť návrhy radikálnych riešení postavenia, podpory a realizácie športu pre všetkých v súlade s danými podmienkami,   potrebami  a vývojom vo svete, vyjadrenú v  Koncepcii športu  pre všetkých v SR na roky 2020 – 2030 samostatne, alebo ako súčasť komplexnej koncepcie športu.

     6.  Návrhy úloh a opatrení na rok 2019.

a) Predložiť generálnemu riaditeľovi sekcie športu MŠVV a Š SR stručnú správu o súčasnom stave športu pre všetkých v SR (aj v zmysle tohto materiálu), vyžadujúci riešenie už od II. polroku 2019:   – doriešením postavenia športu pre všetkých a jeho štruktúry v SR aj v postavení  ku SOŠV

– vytvorením pracovnej skupiny pri resp. s poverenia MŠVV a Š SR na spracovanie koncepcie športu pre všetkých v SR

– poskytnutím mimoriadnej dotácie pre AŠPV SR a jej subjekty ešte aj na II. polrok 2019  (cca ?)

Správu po prekonzultovaní v Sekcii športu predložiť aj štátnemu tajomníkovi pre šport.

b) Dať podnet útvaru Hlavného kontrolóra športu pri novelizácii zákona o. i. na úpravu  pojmu šport pre všetkých podľa zákona o športe Čl. I § 3 ods. 4 písm. e, namiesto pojmu šport pre všetkých so zameraním na mládež.

c) Požiadať FTVŠ UK o spracovanie základného dokumentu: Miesto, poslanie a úlohy športu v SRso zameraním na šport pre všetkých a pohybovú aktivitu verejnosti, ako súčasti zdravého životného štýlu obyvateľstva (ako základ koncepcie športu pre všetkých).

d) V zmysle uvedeného dokumentu a ďalších pripomienok, zainteresovaných zložiek spracovať Návrh koncepcie športu pre všetkých v SR (Národný projekt športu pre všetkých v SR na r. 2020-2030, súčasť koncepcie športu 2020-2030?) a  požiadať o pripomienky svetové organizácie športu pre všetkých.

e) Vytvoriť aktivitou a za pomoci MŠVV a Š SR pracovnú skupinu športu pre všetkých a školského športu zo zástupcov týchto organizácii (doplnenú o SOŠV, ZMOS, FTVŠ UK, FŠ PU resp. ďalších katedier TV VŠ) k spracovaniu navrhovaného materiálu a riešeniu problémov.

f) Vzhľadom na význam a celospoločenskú dôležitosť športu pre všetkých a pohybovej aktivity obyvateľstva a nepochopenia SOŠV postupne vytvoriť samostatnú organizáciu športu pre všetkých a školského športu. Pred jej vytvorením požiadať o spoluprácu a začlenenie do SOŠV.

g) V prípade odmietnutia tohto postupu, alebo neprejavenia záujmu od zainteresovaných uverejniť v dostupných médiách (aj inzerciou) a webových sídlach Vyhlásenie resp. Memorandum: Stav (zánik)  športu pre všetkých a pohybovej aktivity obyvateľstva v SR a odporučenia na jeho riešenia.